Ocitnúť sa v úlohe žiaka a na vlastnej koži si znovu vyskúšať, aké to je – podnetné, zaujímavé alebo nudné (?) – učiť sa nové veci. Páči sa vám táto predstava?
Z vlastnej skúsenosti viem, že väčšina učiteľov, či už učia humanitné alebo prírodovedné predmety, si uvedomuje, že pripravuje žiakov predovšetkým pre praktický život. Ešte intenzívnejšie to vníma triedny učiteľ, ktorý v záverečnom ročníku hľadá spolu so žiakmi odpoveď na otázku: Čo ďalej?
V podobnej situácii som sa už neraz ocitla i ja, preto som so záujmom prijala pozvánku na vzdelávací kurz Rozvoj efektívnych nástrojov kariérneho poradenstva na stredných školách ( KAPOR ), organizovaný spoločnosťou K.A.B.A. Slovensko v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Banskej Bystrici.
Prvá etapa vzdelávania, tridsaťhodinový vzdelávací program pre pedagógov, bola zameraná na vyjasnenie základných pojmov kariérneho poradenstva, rozvoj poradenských zručností v praxi s jednotlivcami i so skupinou a rozšírenie informácií o trhu práce. Oveľa zaujímavejšia, inšpiratívnejšia bola druhá etapa projektu, počas ktorej sme sa my učitelia ocitli v pozícii žiakov, absolvujúcich kurz kariérneho poradenstva „Čo chcem, čo môžem“. Počas oboch etáp vládla výborná pracovná atmosféra . Potom nasledovala tretia etapa – tvorba vlastného vzdelávacieho programu pre žiakov, počas ktorej sme využívali získané vedomosti a zručnosti, ale aj konzultácie s odborníkmi.
Záverečnou etapou celého projektu bola realizácia pripraveného vzdelávacieho programu pre žiakov. Spolu s kolegyňou M.Sulovcovou z Gymnázia Veľká okružná v Žiline sme pripravili program „Čo chcem, čo môžem“, do ktorého sa zapojilo 16 žiakov Gymnázia Hlinská v Žiline a Gymnázia Veľká okružná v Žiline. Priestory na realizáciu programu nám poskytlo Gymnázium Hlinská v Žiline a materiálne celý program zabezpečila K.A.B.A. Slovensko.
Táto etapa projektu KAPOR bola mimoriadne zaujímavá a podnetná aj pre nás pedagógov. Pre žiakov sme pripravili vzdelávací program, v rámci ktorého v diskusii, prostredníctvom hry, ankety, dotazníkov, testov, apod. postupne rozširovali svoje sebapoznanie, definovali svoje životné a pracovné ciele, spoznávali fungovanie trhu práce, pripravovali sa na stretnutie so zamestnávateľom, až si na záver vypracovali osobný plán kariérneho rozvoja. Žiakov pripravené témy zaujali, boli sústredení, tvoriví, plní fantázie, s nadšením objavovali nové informácie, pozitívne prijali novú pozíciu učiteľa ako lektora vzdelávacieho kurzu. Koniec kurzu sprevádzal smútok, že „zajtra“ sa už takto nestretneme.
Zostáva otvorenou otázkou, akou cestou sa bude uberať kariérne poradenstvo na stredných školách. Ja som sa rozhodla nenechať získané vedomosti a zručnosti zapadnúť prachom, hoci nie som výchovným poradcom na našej škole. V budúcom školskom roku chcem ponúknuť pre žiakov 2. a 3. ročníka tridsaťhodinové kurzy, realizované v 1. i 2.polroku ( 2 hodiny týždenne), v rámci ktorých budem realizovať pripravený program „Čo chcem, čo môžem. Verím, že sa moje úsilie stretne s pozitívnym ohlasom. Súčasne si však uvedomujem, že celý kurz, absolvovaný v priebehu jedného týždňa, bol pre žiakov príťažlivejší a aj prínosnejší.
Čo povedať na záver? V priebehu absolvovania projektu KAPOR som sa utvrdila v názore, že úlohou každej školy musí byť príprava žiakov pre praktický život, aby objavili vlastný tvorivý potenciál, vytvorili si pozitívny vzťah k ďalšiemu vzdelávaniu a naučili sa orientovať na trhu práce.
Autor: Mgr. Lenka Štalmachová