Dnes ráno sme boli darovať krv. Ja som bol prvodarca a priznám sa, že som nad tým rozmýšľal viackrát, ale buď som mal strach (neviem z čoho) alebo som nevedel ako na to. Ešte, že naša kolegynka Maťka je skúsená darkyňa (od Jánskeho plakety ju delí už len pár darovaní) a poradila nám ako sa zaregistrujeme na termín cez Národnú transfúznu službu (NTS) a nasmerovala nás kam ísť a povedala nám ako to prebieha. Asi najviac pomohlo, že už mala registrovaný termín a išla s nami. Tak som sa registroval a trochu nervózne čakal na dnešné ráno.
Ráno sme sa stretli 7:40 na Prieložteku v Martine a vošli dnu. Najprv nám zmerali teplotu a v tej zime sme ani jeden nemali 36C, a ani mi nevadil respirátor a návleky. Kým sme sa mi s druhou kolegynkou Henrietkou zorientovali, Maťa už bola vo dverách. Zložili sme si veci do skrinky, vypísali dotazník a registrovali sa na recepcii. Ponúkli nám výborný čaj a keksík, aj podľa odporučení NTS je treba vypiť veľa tekutín pred podaním. A skontrolovali, či sme jedli, pretože hlavne u prvodarcov nie je rozumné ísť nalačno. Na stránke NTS máte tipy čo a ako pred odberom.
Potom nás zobrali na prvotný odber, kde nám zobrali trochu krvi a otestovali či je v poriadku. Mne vyšlo, že mám hemoglobín 151 mg, čo je dobrá hodnota. Potom sme chvíľku čakali na pani doktorku, ktorá zvážila náš zdravotný stav, mne zmerala aj tlak, dala nám zelenú na hlavný odber a stanovila koľko nám odoberú. S mojimi diagnózami, čo som „nazbieral“  po 40-tke to trvalo dlhšie, kolegyňka Maťka už končila a pýtala sa, že kde toľko trčím. Nakoniec ma zobrali do sály, kde majú asi 5 stolov. Môžete si vybrať či chcete z ľavej alebo pravej ruky, všetko majú pohodlné a pracovníčky sú veľmi príjemný kolektív so zmyslom pre humor. Ten isto treba, lebo nie každému je príjemne pri pomyslení na ihly a krv. Mne to nevadí, ale to úvodné pichnutie je nepríjemné. Potom už to bolo OK.
Ležal som a rozprával s „okoloidúcimi“. Žiadne stretnutie nie je úplne náhodné, a ja som stretol presne tam kamaráta Miša, ktorý už ide na Zlatú plaketu (to je 100 odberov). A zrovna jemu som chcel poslať fotku, že hádaj kde som. Tak som to nemusel a mohol mu povedať priamo, bol zaskočený ako ja, že ma vidí.
Celý odber trval do 10 minút, stanovený limit 420 ml pretiekol rýchlo. Pomáhal som, mačkal som loptičku čo mi dala pracovníčka. Po odbere ma nechali pár minút ale keď som si sadol,  musel som si ľahnúť, trochu sa mi krútila hlava. Ale len trošku. Potom mi zalepili žilu a pomaly prešiel na recepciu, kde nás čakal čaj, jabĺčko, bagetka a kto chcel mohol si dať skvelú čokoládu. Chvíľku sme posedeli a silno tlačili na vatičku, presne podľa inštrukcií. Ale už bol čas vstať, obliecť sa a odovzdať papiere pani na recepcií. Tá nám dala potvrdenku do práce (nieže by som si ako šéf chcel niečo dokazovať, ale tú si zoberte) a stravný lístok. Hnerietka sa potešila, že pôjde s nami na obed. Ja som to vylepšil a pozval som všetkých na raňajky do nedalekej kaviarne pri rampách.  Doplnili sme si zásoby energie, nech sa naše telo čoskoro zregeneruje. Celý deň som sa cítil fajn, nebolo mi zle, ani ťažko ani nijako inak ako iný deň.
Ak váhate, neváhajte, a choďte. Už sa nebojím. A pôjdem zase. Chlapi môžu po 3 mesiacoch a ženy po 4 mesiacoch. Zhruba o rok by sme Kabácku kvapku krvi mohli zopakovať. Tam sa to bude prelínať. Pridáte sa aj vy?

Môžete si vybrať či chcete z ľavej alebo pravej ruky, všetko majú pohodlné a pracovníčky sú veľmi príjemný kolektív so zmyslom pre humor. Ten isto treba…

Na základe inštrukcií pekne ležím a stláčam loptičku.

PS: Náplasť som si pritlačil až veľmi dobre. Poviem Vám, strhnúť si ju ráno bol teda zážitok… a mám modrinu. Ale to je aspoň pripomienka, že som spravil dobrú vec.

Martin Kubiš, K.A.B.A.Slovensko