Termín: 2.4. – 16.4.2016
Miesto: Vergiate, Momperone – Taliansko
Odbor: Agropodnikanie – chov koní a jazdectvo
Počet: 14 študentov + 2 pedagógovia
PRÍCHOD A POBYT V TALIANSKU
V ten očakávaný večer sme všetci horeli nedočkavosťou, kedy konečne vyrazíme z mesta a naša cesta sa pomaly posunie k nášmu cieľu. Cesta bola vcelku dobrá, netrvala dlho a väčšina ľudí z našej skupiny mala v noci počas cesty viac než len dobrú, veselú náladu.
Letisko sa nachádzalo v Budapešti, hlavné mesto Maďarska. Určite malo niečo do seba. Bolo krásne, priestranné a malo svoj pôvab. Po príchode na letisko, nás čakalo odovzdávanie batožiny a letisková kontrola. Následne sme sa presunuli celým letiskovým priestorom až k nášmu lietadlu, kde sme si ešte urobili pár fotiek a potom nás usadili v lietadle na svoje miesta. Cesta lietadlom bola mnohým z nás prvá a nepoznaná. Síce nám počasie neprialo počas prvého letu, aj tak myslím, že každý z nás si zobral z toho niečo pekné, čo mu ostáva určite na celý život.
Po príchode do Milána, sme si zobrali batožinu a počkali na doprovod, ktorý nás mal vyzdvihnúť a odviesť na naše ranče.
Z letiska sme sa rozdelili na 2 skupiny a každá z nás sa potom vybrala iným smerom, na iný ranč.
Náš ranč sa nachádzal asi 1 kilometer od menšieho mestečka menom Vergiate. Mestečko bolo v celku veľké, zaujímavé a určite tam bolo načo sa pozerať. Ranč sa rozprestieral na obrovskej lesnatej ploche, kde vládol všade pokoj a kľud.
Ubytovanie si myslím, že bolo veľmi dobré na pomery stajne a celkového objektu ranča. Naučili sme sa tu toho mnoho. Od kydania, cez ošetrovanie koní až po jazdenie na ich koňoch a samotný tréning.
Atmosféra počas nášho pobytu bola úžasná, nikto z nás sa nemá načo sťažovať. Jednali s nami, tak ako sa patrilo a strava bola veľmi chutná.
Posledné 2 dni sme už strávili inde, ako na ranči, kde sme už boli ako-tak navyknutí na spôsoby domácich.
Naše posledné chvíle sme trávili v campingu, odkiaľ sme každý deň potom odchádzali na výlety. Krajina Talianska je nádherná, očarujúca a určite má niečo viac do seba, ako sa len na prvý pohľad zdá.
Myslím si, že keď poviem v mene všetkých, že nám to určite niečo nové do života dalo a bola to obrovská výzva pre každého z nás a naučili sme sa tam napokon aj niečo, tak nebudem klamať.
Cesta domov už bola taká, iná. Lúčili sme sa s krajinou, miestami, ktoré nám boli dočasným domov na našom pobyte. Odchádzali sme od ľudí, ktorí nás niečo naučili.
No na druhej strane si myslím, že každý z nás sa tešil domov a na túto krajinu bude spomínať len v dobrom.
autor: študenti SOŠ Turany
